Muzikanti od koreňa
Do Klenovca, malej obce na juhu Slovenska, sme boli pozvaní Ľubomírom Moncoľom, vtedajším kultúrnym diplomatom na Československej ambasáde v Paríži, v roku 1984. Pri prvej návšteve sme ešte netušili, že sa do Klenovca budeme vracať ďalších desať rokov, navštevovať našu drahú Oľgu Hruškovú. Jedného dňa v roku 1984 sme pri prechádzke obcou stretli rómsku rodinu. Muž z tejto rodiny, huslista v miestnom folklórnom súbore, nás pozval k sebe domov a dovolil nám spoločné stretnutie zdokumentovať fotoaparátom.
To bol moment, kedy mohol náš kontakt s rómskou kultúrou skončiť. Avšak hneď nasledujúce leto sa do Klenovca vraciame s fotografiami, ktoré nás nenechali na pochybách o tom, že táto malá obec doslova prekypuje skvelými hudobníkmi. Po vrelom privítaní sme si uvedomili, že sa naše fotografie stali nositeľmi spomienok. Huslista i jeho manželka, s ktorými sme sa stretli predošlé leto, zomreli, ale na fotografiách, ktoré kolovali z ruky do ruky, boli stále prítomní. Tak začal náš klenovský príbeh. Dodnes neskončil.
V súčasnosti cestujeme do ďalších krajín Európy, ale na milovanom Slovensku sa pri každej ceste na pár dní zastavíme, aby sme sa stretli s rodinami muzikantov a starými priateľmi z Klenovca.
Claude a Marie-José Carret
Fotografi
„Tu, v Klenovci, keď sa narodil chlapec, tak mu ako malému podstrčili sláčik, a keď ten sláčik zobral do rúčky a zaťahal zaň, tak bolo jasné, že to bude muzikant!“ Tak začínalo množstvo rozprávaní o tunajšom muzicírovaní, ktoré som si vypočul medzi Rómami v Klenovci. Hocikto by mohol pragmaticky namietnuť, že keď, predsa, podstrčíte malému dieťaťu do ruky čokoľvek, tak po tom prosto siahne. To by potom muselo znamenať, že muzikantom sa stane úplne každý, a to predsa nie je možné! Kto by sa niečo takéto odvážil tvrdiť, tak zrejme nikdy nenavštívil Klenovec.
„My sme muzikanti od koreňa,“ vysvetlil mi jeden starší miestny muzikant. Prví Rómovia totiž do Klenovca prišli s dvomi muzikantskými rodinami v osemnástom storočí, a to na pozvanie miestnej šľachtickej rodiny Kubínyiovcov. A pretože zohnať dobrú prácu v Klenovci nebolo nikdy jednoduché, bolo to práve muzikantské remeslo, ktoré zabezpečovalo rodinám obživu a ktoré sa medzi miestnymi Rómami hrdo predávalo z generácie na generáciu. Aj keď sa v posledných rokoch značne obmenilo publikum, repertoár i hudobné nástroje, ktoré už navyše zďaleka do ruky neberú len muži, aj dnes v Klenovci začujete vynikajúcu muziku, či už z rúk profesionálov, ktorých si na zábavy pozývajú ľudia z celého Slovenska, hudobníkov miestneho Folklórneho súboru Vepor, alebo tých, ktorí hrajú pre svoje potešenie naprieč všetkými hudobnými žánrami.
Výstava Clauda a Marie-José Carretových nás vracia do 80. a 90. rokov, kedy muzicírovali otcovia a starí otcovia tých, ktorí v ich remesle pokračujú dnes. Fotografie sú také živé, že keď sa do nich započúvate, začujete bohaté akordy rómskej muziky, ktoré sa Klenovcom tiahli po generácie a ktoré určite budú znieť, dokým bude Klenovec Klenovcom.
Petr Nuska
antropológ & etnomuzikológ
